Medzi takéto veci určite patria hračky. Niet hádam domácnosti, kde by nebol:
- Hojdací koník alebo kohútik
- Kačička na šnúrke
- Mončiči
- Sliepočka na kľúčik
- Oranžová tatrovka
- Rubíková kocka
- Ježko v klietke
- Kolobežka
- Točiaci sa vlk
- Stavebnica
- Hlinné guličky
- Vláčiky
A veľa veľa ďalších…
Aj Vy ich máte doma?
Pripomenula som Vám Vaše detstvo?
Verte aj mňa vždy poteší pohľad na vnukov hrajúcich sa s týmito hračkami aj napriek dnešnej pretechnizovanej dobe. Niet väčšej radosti ako to, keď sa podarí prvý krát zložiž celú kocko pána Rubika. Bola hitom už 70-tých rokov minulého storočia. A baví deti doposiaľ! Každý z nás ju musel vtedy mať. Cestovali sme pre ňu až do Maďarska a stáli sme veru v radoch, aby sme si odniesli aspoň jeden exemplár. Žiaden iný vynález tohto múdreho pána už asi nezaznamenal taký úspech.
Po prečítaní Záhady hlavolamu so zatajeným dychom sme všetci chceli mať zázračného ježka v klietke. Najlepšie dreveného ! Hodiny sme presedeli nad týmto hlavolamom až do vtedy, ký ježko nevyliezol z klietky. Akí sme len boli na seba hrdí!
Potom prišlo obdobie Lega. Podpultový to tovar. Zháňali sme sady farebných kociek za pomerne vysoké ceny- na vtedajšie pomery. Neľutujem. Starostlivo odkladám pre vnúčatá, keď prídu na návštevu. Iste- nemám ich také množstvo ako oni doma teraz- ale aspoň je menej upratovania- a viac treba porozmýšľať, ako kocky umiestniť, aby aj z toho malého množstva postavili veľdiela
doplnené o hrady z drevených kociek, ktoré tak dnes ako aj pred mnohými rokmi očarujú a zabávajú deti. A nemôžem si pomôcť, ale musím to napísať- mali sme zaiste menej hračiek-
ale o to vzácnejšie boli, o to starostlivejšie sme si ich chránili a hádam aj častejšie sme sa dokázali s nimi hrať. Menej sme sedeli pri telke, viac sme behali vonku a mali sme reálnych –živých priateľov- nie len tých virtuálnych počítačových.